ÞÓPTA
nafnorðkvenkyn
u, f., better þopta, for optar, þopta make a rhyme; now sounded þótta:—a rowing bench, aptr stökk þjóð um þoptur, Hallfr.; þessi maðr var hárr á þoptu, Fms. ii. 180; mörk fyrir þoptu hverja, þat heita þoptu-gjöld, N. G. L. i. 103: allit., þóptu ok þilju, Grág., passim.