hringjanafnorðkvenkyn1. u, f. a buckle, Fas. i. 319, 331, Landn. 87, Fb. i. 354.2. d, [hringr], to encircle, surround; also kringja (q. v.), Fms. v. 53; hrinctu mik, imperat. surround me! a dub. reading, Gkv. 3. 5.